káva podľa Vašej chuti
Kancelária

» Adresa

Interhouse EU s.r.o.
Ul. Ceskoslovenskej armady 1861/3
Dolny Kubin 026 01
interhouseeu@gmail.com

Niekoľko informácií o káve…

Káva je ako nápoj známa už viac ako tisíc rokov. Dostala svoje meno po latinskom označení rastlinného rodu Coffea. Tento rod patrí do čeľade Rubiaceae, ktorá zahŕňa viac než 500 rodov a 600 druhov. Všetky druhy Coffea sú dreviny. Z dvoch najznámejších odrôd druhu Coffea arabica - Typica a Bourbon - sa vyvinulo mnoho odrôd (napr. veľmi známa jamajská odroda Blue Mountain). Kávovník arabský (arabika) je veľký ker s tmavozelenými oválnymi listami. Plody sú vajcovité, spravidla obsahujú dve sploštené semená.

Pojem robusta je v zásade identický s najviac pestovaným druhom Coffea canephora. Je to odolný ker či strom, semená sú menšie než u arabiky. Káva arabika predstavuje v súčasnej dobe asi 70 percent svetového zberu, ale podiel robusty stúpa (väčšie výnosy z týchto kávovníkov, priaznivejšia cena kávy robusty).

Káva sa dá pestovať na veľkých plantážach, ale aj na malých čistinkách v lesoch. Arabice sa darí pri teplote 17 až 24 stupňov Celzia, robuste pri teplote 24 až 29 stupňov. Čas zberu sa mení podľa zemepisnej polohy - na sever od rovníka sa zbiera od septembra do decembra, na juh v apríli, máji, príp. až do augusta. V krajinách rovníka (napr. Kolumbie), sa zbiera po celý rok. Kvalita kávy závisí aj od kvality jej zberu.

 
 
Kolumbia

Kolumbia bola od roku 1819 Španielskou kolóniou a od roku 1831 je nezávislým štátom. Hlavné mesto Bogota spolu s mestami Medellín, Manizales, Cúcuta a Armenia sú poprednými centrami kávy. Do Kolumbie prišla káva z Venezuely v druhej polovici 18. storočia. Najskôr bola pestovaná v malom množstve v okolí Cúcuty, neskôr sa jej pestovanie rozšírilo na juh. Zákon z roku 1821 o zákazu dovozu kávy do krajiny, veľmi podporil pestovanie kávovníkov, takže z krajín Cúcuta a Bucaramanga sa kultivovanie kávy postupne rozšírilo do okresov Antioguita a Cundinamarca. Prvý vývoz kávy z Kolumbie bol zaznamenaný v roku 1834 a prvá rozsiahla plantáž bola založená v roku 1867 v Sasaima v okrese Cundinamarca. V nasledujúcich rokoch nielen prudko vzrástla produkcia, ale začalo sa tiež s rozsiahlym vysádzaním plôch v rôznych častiach zeme. Kolumbia sama má zvlášť výhodné klimatické a pôdne podmienky pre pestovanie kávovníkov, ktoré spolu s technickými skúsenosťami v pestovaní a spracovaní kávy urobili z kávy hlavný zdroj štátnych príjmov a zaistili dobrú povesť produkovanej kávy.

Vo všetkých oblastiach s výhodnými pôdnymi podmienkami od 760 do 1800 m nad morom sú výnosné kávové plantáže. K najdôležitejším kávovým krajinám patrí: Bogota, Medellín, Angioquia, Cundinamarca, Tolima, Magdalena a i. Zber kávy a jej vlastné spracovanie je v Kolumbii vplyvom podnebia rozdelené na dve obdobia. V prvom období je hlavný zber, v druhom období sa zbiera zvyšok. Medzi týmito obdobiami uplynie dostatočne dlhá doba, behom ktorej sa dá zber spracovať. Káva sa spracováva pre dostatok vodných tokov z 90% mokrým spôsobom. Z polôh, kde je nedostatok vody, sa káva dopravuje v pergamenovej šupke do stredísk, kde sa spracováva ešte pred nalodením. Kolumbijské druhy kávy sú spravidla zelené, niektoré zostarnutím zožltnú alebo zhnednú. V šálke sa vyznačujú jemnou chuťou a aromatickou vôňou a miernou aciditou. Na trh spravidla prichádza káva praná, ojedinele aj neprané druhy. Produkcia kávy v Kolumbii neustále vzrastá a zaujíma druhé miesto v svetovej produkcii. Vývozným prístavom kolumbijskej kávy je tichomorský prístav Buenaventura a prístavy Atlantického oceánu Barranquilla a Cartagena. Káva z Cúcuty sa vyváža z prístavu Maracaibo vo Venezuele. Kolumbijská káva patrí u nás k najviac používaným, takmer do všetkých zmesí. Dovážané sú druhy medellín, armenia a bogota.

 
 
Kávovník arabský (káva arabica)

tohto druhu zaujíma vysokou kvalitou svojich plodov najvýznamnejšie miesto v pestovaní kávy, 65% svetovej produkcie kávy pochádza z arabského kávovníka.

Kávovník Jeho domovom je Etiópia (Kaffa a Narea) a Južná Afrika (Mozambik a Angola); z Etiópie sa dostal v 15. storočí do Arábie, koncom 17. storočí na Jávu, začiatkom 18. storočia na Cejlón a do Brazílie.

V najväčšom merítku sa pestuje arabský kávovník v Brazílii, ďalej na Jáve, Sumatre a v Strednej Amerike.

Je to malý strom s krátko stopkovými, proti sebe postavenými listami. V divokom raste dosahuje výšku až 6 m. Za priaznivých podmienok je strom celý rok zelený. Snehobiele kvety, ktoré vyrastajú v úžľabí listov v skupinách po päť až dvadsať kvietkov, príjemne jazmínovo voňajú. Prechádzka kvitnúcou kávovou plantážou je pôžitkom. Plod kávovníka arabského sa podobá na čerešňu, má krátku stopku a je nazývaný kávovou čerešňou (bobuľa). Plody sú zelenej farby, ktoré dozrievaním žltnú, červenejú, až sa nakoniec zafarbia na jemne fialovo. Niektoré odrody kávovníka arabského majú plody biele alebo žlté (kávovník botucato).

Plod sa skladá na povrchu z kožovitej šupky, ďalej zo šťavnatej sladkastej dužiny bohatej na cukor a z tuhej pergamenovej šupky, obsahujúcej jednotlivé kávové zrná (semená). Vnútorná šupka tvorí dve puzdrá. Na vnútornej ploche semena je vždy pozdĺžna ryha, ale jeho vonkajšia plocha je vypuklá a hladká. Každé semeno je obalené voľným osemenením nazývaným striebristá blanka, ktorá sa dá veľmi ľahko zlúpnuť. Plod kávovníka obsahuje spravidla dve ploché semená, niekedy sa však vyvinie v semenníku iba jedno semeno a druhé zakrpatie. V takomto prípade je semeno celé zaoblené, takmer oválne a je nazývané perlovým zrnom a káva týchto zŕn kávovou perlou. Mladé kávovníky majú len asi 5% perlových zŕn, avšak u starších kávovníkov, pestovaných na suchých pôdach, sa vyskytuje až 25% týchto zŕn, niekedy aj viac. Kvalita perlových zŕn nie je však lepšia ako pri normálnych zrnách.

 
 
Kávovník laurentský(káva robusta)

Bol objavený koncom 19. storočia Laurentom v Kongu ako divo rastúci strom a bol pomenovaný po svojom objaviteľovi. Zaraďuje sa medzi odrody Coffea canephora. Je menšieho vzrastu než kávovník excelso, jeho listy sú veľké, svetlo zelené, kvitne po celý rok. Zrelé bobule sú karmínovo červené, nezrelé čisto zelené. Majú mäkkú dužinu, ľahko oddeliteľnú od semena. Akostne sú menej vhodné než ostatné druhy. Kávovník je odolnejší voči nákazám, hlavne proti kávovej hrdzi a lepšie vzdoruje nepriaznivému počasiu. Na svetovej produkcii sa podieľa 34%.

 
 
Kávová zmes

Pražená zrnková káva, ktorá sa predáva v obchode milovníkom lahodného kávového nápoja, je spravidla pripravená z niekoľko rôznych druhov zelenej kávy. Ide teda o kávovú zmes. Väčšina druhov zelenej kávy dáva po upražení nápoj s viac či menej uspokojivými vlastnosťami. Ale iba správnou kombináciou vhodne zvolených druhov sa vytvorí kávová zmes s ucelenou a harmonickou chuťou a vôňou v náleve. Kávová zmes sa môže skladať z dvoch i viac druhov zelenej kávy. Pri väčšom počte zastúpených druhov možno niektorý z nich nahradiť podobným druhom, tak aby nebol ovplyvnený celkový charakter zmesi. Od každej zmesi sa požaduje zachovanie jej charakteru, na ktorý si konzument zvykol. Pri voľbe zmesi teda rozhodujú požadované vlastnosti a cena. Ak ide o zmes jemnejšiu a lahodnejšiu, používajú sa cennejšie druhy kávy; ak sa od zmesi vyžaduje ostrejší a prenikavejší charakter, použijeme kávu lacnejších druhov s ostrými zmyslovými vlastnosťami, ako napr. rio, bahia, robusta, viktorie atď.

Na zostavenie zmesi sú potrebné dlhoročné skúsenosti, znalosti surovín a neustálych degustačných skúšok. Vždy však treba dodržiavať zásadu zmiešania druhov káv s rozdielnymi vlastnosťami, ktoré sa vzájomne viažu a skrývajú bohatšiu vôňu a chuť. Do zmesi nemožno použiť dva druhy zelenej kávy, napr. s výslovne kyslým charakterom. Za menejcenné sú považované tie druhy kávy, ktorých iba malá prítomnosť ovplyvní osobitným charakterom výsledné vlastnosti zmesi. Nemožno napr. do zmesi kvalitnej stredoamerickej kávy použiť kávu rio, ktorá už v 5% pomeru celkom zreteľne nepriaznivo ovplyvní zmes v chuti a vôni. Príprava zmesí v pražiarňach kávy je rôzna. Väčšinou sa praží už hotová zmes, pripravená zo zelenej kávy. Pri menších množstvách sa pražia jednotlivé druhy zelenej kávy samostatne a z týchto sa potom podľa receptúry pripravujú zmesi v špeciálnej miešačke.

 
 
Uchovávanie kávy

a) Praženú zrnkovú kávu uchovávame v domácnosti zásadne v nádobách zo skla alebo pocínovaného plechu s dobre tesniacim uzáverom. Mletú zrnkovú kávu v nádobke vždy utlačíme.
b) Kávu uchovávame vždy na chladnom mieste, lebo teplom a vlhkom akosť kávy klesá.
c) Nádobku po vyprázdnení vždy dôkladne vymyjeme horúcou vodou a čerstvú kávu plníme vždy do naprosto suchej a čistej nádoby.
d) Praženú kávu nikdy príliš dlho neuskladňujeme, nakupujeme len také množstvo, ktoré zodpovedá našej spotrebe.
e) Správnym uskladnením si zaistíme dobrú akosť kávy a uchránime ju pre zvetraním a cudzími nežiadúcimi pachmi.