káva podľa Vašej chuti
Kancelária

» Adresa

Interhouse EU s.r.o.
Ul. Ceskoslovenskej armady 1861/3
Dolny Kubin 026 01
interhouseeu@gmail.com

Zelené zlato

Možno v tejto chvíli, keď sedíte a čítate tieto riadky, tak si vychutnávate šálku dobrej kávy. Čo však o káve ešte nevieme, aká je pravda a čo je mýtus? Pitie čiernej kávy je na svete veľmi rozšírené a považuje sa za najnevinnejšiu toxikomániu. Nemení osobnosť a charakter človeka. Najnovšie dokončené vedecké výskumy o káve a jej účinkoch prinášajú prevratné zmeny v tejto oblasti, búrajú staré mýty publikované za posledné desaťročia a prinášajú aj pre medicínu nové, pozitívne poznatky. Je jednoducho potrebné aktualizovať vytvorený obraz o káve a jej účinkoch a to na základe vedeckých faktov. Pravdepodobne najviac utajované tajomstvo je, že káva obsahuje viac antioxidantov ako doposiaľ najviac uznávaný zelený čaj. Zelené zrná kávy obsahujú okolo 1000 rôznych antioxidantov a proces varenia a prípravy ich zvyšuje ešte o 300.Procesom praženia vznikajú káve vlastné a zdraviu prospešné komponenty. Samozrejme, obsah antioxidantov sa líši pohár od pohára a je závislý na type zŕn kávy, úrovňou rozpustnosti v pohári, metódou varenia, časom a množstvom použitej kávy. Nedorozumenia podľa vedcov pramenia z toho, že lekárske výskumy kávy sa takmer dve storočia zameriavali len na vplyv kofeínu, kým káva je úžasne rozmanitý nápoj, a preto je potrebné brať do úvahy kávu ako celok a kým jedna zložka môže škodiť, druhá ju svojim pozitívnym účinkom môže negovať. Tak sa skúsme spolu pozrieť čo hovoria milovníci i odporcovia tohto lahodného moku.

Pravlasťou je s najväčšou pravdepodobnosťou Etiópia (provincia Kaffa). Odtiaľ boli kríky kávovníka najskôr prenesené v 13. storočí vojakmi pri vojenských ťaženiach do Jemenu. Pestovanie kávy bolo až do konca 18. storočia prevažne výsadou obyvateľov arabského polostrova. Najväčšiu zásluhu na rozšírení pestovania kávy i v iných oblastiach sveta majú najviac Holanďania, ktorí na začiatku 17. storočia tajne priviezli zelené kávové semená z Jemenu. Rozhodli sa pre pestovanie tejto plodiny vo svojich zámorských kolóniách a v krátkej dobe sa začali kultivovať prvé kríky kávovníka na Ceylone, v Indii a v krajinách Orientu. Jej konzumácia bola vo svete cirkevnou a svetskou mocou zakázaná, ale i napriek tomu sa vďaka Angličanom, Španielom, Francúzom rozšírila káva do všetkých európskych krajín a do kolónii celého sveta. Na svete poznáme zhruba 60 druhov kávovníka. Pre prípravu kávy sa však používajú kávové bôby takmer výhradne dvoch z nich. Coffea arabica (Arabica) a Coffea canephora (Robusta).

 
 
Kofeín a jeho účinky

Kofeín (1,3,7 trimetylxantín) je alkaloid zo skupiny purínových derivátov xanthinu a vyskytuje sa v listoch, semenách a plodoch najmenej 60 rastlín po celom svete. Najznámejšie sú kávové zrná, kakaové boby, cola orechy, čaj, lístky maté a guarana. Z kávy sa vstrebáva veľmi dobre, jeho účinok sa prejaví už po 15 minútach. U čaju je to až po 40 minútach, pretože čaj obsahuje aj iné alkaloidy, ktoré vstrebávanie kofeínu spomalia. Kofeín je v tele demetylovaný až na monometylxantín, ktorý sa štiepi na močovinu a tak sa vylúči. Najväčšia časť kofeínu a jeho metabolitov sa vylúči z tela po 6 hodinách, úplne až po 24 hodinách. Šálka kávy obsahuje priemerne 50 – 200 mg kofeínu. U fajčiarov sa doba účinku kofeínu skracuje o 30 – 50%, avšak sa zdvojnásobuje u žien uživajúcich perorálnu antikoncepciu a u tehotných žien v poslednom trimestri účinkuje až 15 hod. Oficiálna maximálna bezpečná dávka kofeínu je okolo 1,5g. Ani tzv. smrťáky neobsahujú viac ako 0,1 – 0,15 g kofeínu. Možnosť predávkovania sa kofeínom je čisto teoretická. Smrteľná dávka kofeínu je okolo 5 - 10g. Človek by sa musel v rozpätí niekoľkých minút vypiť 70 silných šálok kávy.

 
 
Pozitíva a negatíva kávy

Kofeín pôsobí priamo na centrálnu nervovú sústavu, vyvoláva ľahkú eufóriu, zvýšenú bystrosť, znižuje únavu, zlepšuje výkonnosť a sústredenosť, vyvoláva pocit pohody a dobrej nálady. Vysoké dávky však môžu navodiť predráždennosť, ospalosť, nervozitu, zvýšený tep. Kofeín môže zvyšovať energiu len vtedy, ak je v organizme ešte nejaká prítomná. Ak je človek absolútne unavený a vyčerpaný, môže mať aj opačný účinok, po káve sa dostaví pocit ospalosti, zívanie, hlavne u duševne pracujúcich ľudí. Kofeín zvyšuje vylučovanie moču a stolice, rozširuje cievy mozgu, obličiek, periférne cievy. Zvyšuje sekréciu žalúdočnej šťavy, povzbudzuje chuť do jedla a činnosť tráviaceho traktu. Urýchľuje metabolizmus mastných kyselín a odbúravanie tukov, aj preto je kofeín súčasťou prípravkov na chudnutie. Je protijedom pri otrave alkoholom a látok utlmujúcich CNS. Kofeín relaxuje hladké svalstvo, pomáha ľuďom s astmou, ale tiež narušuje fyziologické striedanie spánkových fáz, preto sa nedoporučuje piť kávu 4 – 6 hodín pred spaním. Niektoré výskumy v neurofarmakológii potvrdili spojenie medzi pitím kávy a prevenciou Parkinsonovej choroby. Ľudia, ktorí pijú štandartne kávu majú 60 - 80% menšiu pravdepodobnosť vzniku tohto ochorenia. Súvisí to s blokovaním adenozínu v mozgových bunkách účinkom kofeínu a tiež antioxidačnými účinkami kávy.

Káva a cholesterol

je známe, že v kávových bôboch sa nachádzajú látky, chemickou povahou diterpény (kafestol, kafeol) ktoré zvyšujú hladinu cholesterolu v krvi. Takýto efekt je však štatisticky preukázaný iba u ľudí, ktorí konzumujú najmenej 6 šálok nefiltrovanej kávy denne. Najškodlivejšia metóda prípravy kávy je zalievaná káva, nesprávne nazývaná turecká káva. Látky, ktoré sú zodpovedné za zvyšovanie cholesterolu a homocysteínu v krvi a ich vplyv na cievne steny sa odstráni filtrovaním cez papier, alebo pri výrobe instantnej kávy. Pri pití zalievanej kávy sa do zažívacieho traktu dostávajú kávové zrniečka, ktoré dráždia steny čriev a žalúdka. Podobne pôsobí aj pitie horúcej kávy nalačno, preto opatrne s kávou u ľudí s problémom pálenia žáhy a so sklonom k žaludočným a dvanástnikovým vredom.

Káva a rakovina

početné štúdie potvrdzujú aj pozitívne vlastnosti kávy pri ochrane pred cukrovkou. Ženy, ktoré pijú 3 - 4 šálky kávy denne si znižujú riziko cukrovky o 27% a muži o 29%. V oblasti káva verzus rakovina je veľa protirečivých správ. Ale japonskí vedci tvrdia, že malé dávky kávy zabraňujú vzniku rakoviny pankreasu, a až vysoké dávky môžu naopak toto ochorenie navodiť, alebo byť jednou z jej príčin. V káve sa však nachádzajú minerály ako draslík, magnézium a viaceré látky s ochranným účinkom, antioxidanty - polyfenoly, izoflavonoidy, kys. chlorogenová, ako vychytávače voľných radikálov a s tým súvisí aj ochranný efekt kávy. Posledné desaťročie výskumu v Nemecku potvrdilo, že silný antioxidant - methylpyridinium nachádzajúci sa len v káve, podporuje tvorbu krvných enzý-mov, ktoré poskytujú širokú ochranu proti rakovine hrubého čreva. Methylpyridinium sa tvorí prirodzenou cestou v zrnkách kávy pri procese praženia. Niet ani dôkazov o tom, že by káva zvyšovala vznik žlčových kameňov. Práve naopak. Malé dávky znižujú ich tvorbu o 25%.

Káva a osteoporóza , tehotenstvo

je tiež dokázané, že vysoký príjem kávy zvyšuje vylučovanie vody a niektorých minerálov močom napr. vápnika. Straty sú však malé a je možno tomu predísť. Keď konzumujete priveľa kávy, hlavne ženy , mali by ste si denne dopriať pohár mlieka alebo zjesť jogurt, či iný mliečny výrobok. Nie je dôvod obávať sa osteoporózy z kávy. Čo sa týka tehotenstva, dve šálky kávy denne tehotnú mamičku aj jej nenarodené dieťatko neohrozia, ale bude lepšie, ak sa nápojov s obsahom tejto povzbudzu- júcej látky na pár mesiacov pre istotu vzdá. Kofeín totiž prechádza placentou a ak si povolenú dávku neustráži, môže mať bábätko nižšiu pôrodnú hmotnosť. A počas kojenia prechádza do materského mlieka, preto pri vypití kávy môže byť dieťa plačlivé, podráždené a bude ťažko zaspávať.

Káva a kardiovaskulárny systém

v neposlednom rade je to vplyv kávy na kardiovaskulárny systém. Tvrdenia, že káva je príčinou niektorých kardiovaskulárnych ochorení vychádzali len z malého počtu pozorovaní a nebrali do úvahy skutočnosť viacerých faktorov, stres alebo že konzumenti kávy sú často silný fajčiari. Najnovšie prehľady dokazujú, že ani pravidelné pitie max. 3 - 4 šálok kávy denne neznamená riziko pre srdcovo-cievny systém. Taktiež novšia americká štúdia, v ktorej sledovali vyše 45 000 mužov a 85 000 žien vo veku 40-75 rokov, nenašla žiadny vzťah medzi zvyšujúcou sa spotrebou kávy a rizikom infarktu či mozgovej príhody. Zvýšenia tlaku sú pozorované len u ľudí, ktorí bežne nepijú kávu, u mladých ľudí, alebo citlivých na kofeín. Pri opakovanom príjme kávy sa vyvíja tolerancia, preto u zdravých ľudí a ľahších hypertonikov krvný tlak káva prakticky neovplyvní. Po náhlom prerušení môže nedostatok kofeínu vyvolávať bolesť hlavy, únavu, nervozitu tzv. abstinenčné príznaky. Mnohokrát však kávu ľudia kombinujú s liekmi, neuvedomia si, alebo nevedia, že môže či v pozitívnom, alebo negatívnom zmysle ovplyvniť ich účinok. Je treba ich na to upozorniť.

Interakcie s kofeínom

- antiepileptiká, kofeín znižuje ich účinok, riziko vzniku epileptického záchvatu
- kofeín potencuje účinok ibuprofenu, paracetamolu, je súčasťou mnohých analgeticko-antipyretických zmesí, zlepšuje vstrebávanie salicylátov – pozitívny efekt
- cyklosporín, kofeín znižuje jeho sérovú hladinu, riziko odmietnutia transplant. orgánu
- nikotín, zvyšuje vylučovanie kofeínu
- kofeín zvyšuje účinok disulfiramu a ethinylestradiolu
- levodopa, môže dôjsť k zníženiu jej antiparkinsonického účinku
- ginko, môže zvýšiť účinok kofeínu, grepová šťava znižuje vylučovanie kofeínu
- niektoré myorelaxanciá blokujú biotransformáciu kofeínu
- cimetidín, orálne kontraceptíva, ciprofloxacín, ofloxín zvyšujú hladinu kofeínu v krvi
- benzodiazepíny, kofeín antagonizuje ich anxiolytický (ukľudňujúci) účinok

Len tak pre zaujímavosť, káva je po rope druhý najvyvážanejší artikel na svete, za rok sa vypije na svete 400 miliárd šálok kávy, 78% Slovákov pije kávu a z toho 48% dve šálky denne, pripadá to 2,5 kg kávy na osobu ročne, štatistiky ukazujú že najviac kávy vypijú Škandinávci, čo pripadá na osobu až 12 kg kávy a na kvalitné espreso je potrebných 42 kávových zrniek.

Káva – zelené zlato, znamená symbol siesty, alebo aspoň krátky čas odpočinku a možnosti nabrať nové sily. Bola by škoda, si toto odpustiť, zvlášť vtedy, keď benefit z konzumácie kávy ďaleko prevyšuje nedostatky. Nepravdivé mýty o káve postupne vyvracajú seriózne vedecké výskumy a štúdia a pokiaľ naše popíjanie kávičky ostane pri bezpečných 3-4 šálkach denne, tak si ju pokojne utekajte urobiť. Tak ako platí striedmosť vo všetkom, tak aj pri pití kávy, jej účinok je pre organizmus priaznivý a málokto si vie predstaviť deň bez kávy.

Autor: PharmDr. Lucia Lavríková